Avšak keď som poňho išla druhý krát postavil sa na zadné, kopol na do chrbta a utiekol s vlajúcim vazákom. Iva nabrala odvahu a dala mu ho dole. Od vtedy som mu omnoho menej dôverovala. Pri čistení som mu dávala menej voľnosti, keď som ho brávala z výbehu kráčala som zarovno s jeho plecom aby sa nemohol vzpínať,...
Postupom času sme si začali na seba zvykať. On si zvykol na mňa a ja som si zvykla naňho. Prestal sa stavať na zadné a vzdal sa pokusov pohrýzť ma. Avšak je tu ešte jedna vec ktorá mi na ňom vadí....
Má jeden nešťastný zlozvyk: škrípe zubami. Škrípe nimi z nudy, keď ho sedlám, keď ho čistím... Snažím sa ho to odnaučiť a a dobré je že si pomaly odvyká.
Najkrajší zážitok bol keď som naňho prvý krát sadla. Je to úplne iné ako sedieť na koni ktorý pre vás nič neznamená. Pod sedlom je super aj keď je dosť bojazlivý. Avšak obmedzuje sa na uskakovanie.
Ďalším krásnym zážitkom bola naša prvá spoločná vychádzka v zime. Bolo veľa snehu. S Alenkou sme vyšli na lúku a chceli sme ju celú precválať. Avšak sneh bol zamrznutý a sotva sa dalo kráčať. Takže namiesto cválania cez lúku sme celú lúku odšľapali. Nohy sa nám zabárali do snehu skoro po kolená. To bolo radosti keď sme zasa nasadli
Na druhú vychádzku sme išli na jar. Kone boli nepokojné a Lúč kašľal. Rozhodli sme sa že trochu poklusáme. Lúč začal blbnúť, Sinzaghy tiež len ja som s Dunajom zastavila na mieste. Potom sme išli už iba krokom. Dunaj počul motorku a uskočil. Odhodlane som ho viedla vpred. Chceli sme zísť z cesty dole. Lúč s Sinzaghym zišli dole bez problémov ale Dunaj sa začal otáčať. Opäť som ho namierila na okraj cesty a popchla som ho vpred. Poslúchol. Našťastie motorka odbočila na inú cestu. Pokračovali sme naspäť k stajniam. Na ceste bola namaľovaná biela čiara a pri nej bolo napísané: CIEĽ. Dunaj sa sklonil a začal si ,,čudo? obzerať Neudržala som smiech. Bola to krásna vychádzka.
Autor: Alica Huláková