Keď som mala po prvý krát jazdiť, s kamarátkou sme išli do výbehu po kobylu. Tam som zazrela jednu nie príliš vysokú sivú grošovanú kobylku, padli sme si do oka. Potom večer sme sa prechádzali po stajniach a tam som ju opäť uvidela. Bola vo svojom boxe a pozerala na mňa. Mala trochu zablatené telo a v hrive mala zamotané bodliaky. Schmatla som čistenie a začala som ju čistiť. Bodliaky mala úplne pri hlave a vežmi ju to bolelo. Bola tak citlivá a nenechala si chytiť hlavu. Telo som jej vyčistila raz-dva, aj nohy zdvíhala pekne. Ale trebalo ísť domov a hrivu som jej nerozčesala.
O niekožko dní som ju znova navštívila. Na nej dlho nikto nejazdil lebo mala žriebätko a tak bola každý deň vo výbehu, kde "nazbierala" ďalšie bodliaky. Vyšistila som ju a rozčesala hrivu, ale nie do konca lebo som musela ísť zase domov. Takto sa to opakovalo asi 4 krát a nakoniec som jej tu hrivu konečne rozčesala. Zopár krát som na ňu vysadla a snívala som, že si na nej raz zajazdím.
Jedného večera, keď som ju čistila, prišla majitežka stajní a povedala, že na nej bude treba začať jazdiť, vežmi ma to potešilo. Na druhý deň som prišla a môj sen sa splnil! Spolu s kamarátkou som ju osedlala, ale nauzdiť to bolo horšie - pretože bola citlivá na uši, začala kývať hlavou, a čelenka sa jej zakvačila o ucho. Kamarátka to kývanie už nevidržala a od zúrivosti odšla. Ja som jej jemne tu čelenku nasadila a mohli sme ísť jazdiť. Potom ju kamoška odsedlávala sama a na ňu kobylka nebola zviknutá a keď jej dávala dole uzdečku, splašila sa a roztrhla podkrčník. Aj tak sa mi splnil sen a jazdila som na svojej najobžúbenejšej kobylke.
Teraz na ňu chodíme jazdiť častejšie. Bola to westerňáčka a tak ma vežmi rýchli klus, lebo si myslí že je na súťaži. Zatáčky ma vežmi ostré, ale to je sranda, iba hlavou vyhadzuje, lebo jej vadí zubadlo. Ja som len začiatočník, a tak sa mi na nej kluše dosť ťažko, ale počúva ma a to je dobre.
Autor: Nikoleta (Tyrande)
Napsáno: 11. února 2005