Po tom, čo sa jej rodičia rozviedli, si ani netrúfala pomyslieť na to, že by mohla mať vlastného koňa. Túžila si raz sadnúť na majestátneho araba. Jediný raz. Klára ešte viac zosmutnela pri pomyslení na otca. Od dňa rozvodu už nikdy ráno nevidela zaspatú tvár, ktorá si čítala noviny nad misou cereálnych vločiek, večer už nikdy nepočula mužský hlas, ktorý si veselo pospevoval v sprche.
Každé ráno cestou do školy chodila okolo stajne ich susedov. Smutným pohľadom pozerala na kone, ktoré sa pásli na obrovskej lúke... Keby tak mohla prísť a dotknúť sa jedného z nich! Dnes vyšla z domu skôr, len aby sa mohla popozerať na krásavcov. No z jej zaľúbeného pohľadu ju vytrhol krik jej pyšnej susedy, ktorá ju nemala rada, lebo nemala toľko penazí ako oni. Strhla sa a utekala do školy.
V škole ju obkolesovali dobré kamarátky, no nemala náladu porozprávať sa. Keď sa vrátila domov, urobila si úlohy a otvorila denníček. Bolo v ňom plno nesplnených snov, ale hlavným bol jediný - kôň. Mama sa vrátila z brigády a Klára jej šla pomôc s nákupmi. Nebolo ich veľa, lebo ich finančná situácia nebola dobrá. Jediným, kto v rodine zarábal, bol otec, a mama si už dlhí čas nevedela nájsť prácu. V taške našla Klára noviny, tak si ich zobrala a šla do izby. Počas toho, čo mama vykladala nákup, Klára rozmýšľala. Zostala len ona, mama a jej nesplnený sen.
Pretáčala stránky, a na jednej uzrela kúsok nádeje. Bola tam vyhlásená súťaž, v ktorej mal každý účastník napísať príbeh o svojom sne a ak ho vyberú, jeho sen mu splnia. Klára od nadenia zabudla na jej zajtrajšie narodeniny a rýchlo sa pustila do písania. Písala o všetkom, o čom vedela, od stajne na zadnom dvore, a cez araba a kurz jazdenia.
Hodila si kabát na chrbát a letela do redakcie. Jej mama ju ani nestihla spozorovať, a bola preč. Jej mama bola milá, tichá a príjemná žena, ktorá bola unavená a trpela samotou. Jej jediným potešením bola jej dcérka, ktorú vo všetkom podporovala. Aj v jej sne o koňovi. Za chvížku sa natšená Klára vrátila a všetko vyrozprávala mame. Mama sa potešila a pripravila cesto na Klárinu tortu. Spolu ju napiekli a dali do rúry, aby ostala teplá aj zajtra. Už bol večer, tak sa Klára osprchovala, povedala mame dobrú noc a šla do postele.
Ráno sa zobudila do krásnej a teplej soboty. Oslávila s mamkou narodeniny a pomáhala jej poprata dom. Keď skončili, bola hlboká noc. Pobrali sa teda do postele. Ráno sa zobudila, uvarila čaj a obliekla si nedeľné šaty, zobudila mamku a šli do kostola. Po bohoslužbe sa vrátili domov. Pred domom uzreli auto s prívesom. Klára sa potešila, ale náhle zosmutnela, lebo šofér smeroval k domu jej susedov. Doma si potom urobila úlohy a šla spať. Ráno sa zobudila, išla do školy a keď sa vrátila, uvidela znovu pred ich domom auto s prívesom.
Bola taká nahnevaná, že mala sto chutí ísť za susedkou a vykričať sa na ňu. Ale pri pohžade na šoféra skamenela. Nieby bol krásny, ale smeroval k ich domu. Len jedným očkom nakukla do prívesu, a tam stal.. mladý arab! Ani za necelý týdeň postavili na zadnom dvore ich domu malú stajňu, v ktorej býval Klárin vysnívaný Green Angel. Za polrok sa naučila takmer dokonale jazdiť na koni, na svojom Zelenom Anjelovi. Vďaka nemu nemusela myslieť na akosti života a nemusela viac snívať - jej sen sa stal skutočnosťou.
Autor: Ascha
Napsáno: 13. února 2005